Náhodná procházka po Wall Street

George Santayana povedal: „Tí, ktorí sa nepoučia z chýb minulosti, sú odsúdení na to, aby si ich zopakovali.“

Historické poučenia a investičné bubliny

Neudržateľné ceny môžu na trhu zotrvávať celé roky, no nakoniec sa samy otočia – a tieto obraty prichádzajú náhle. Pravidlo, že aj dobre zabalená hlúposť sa môže na čas javiť ako veľmi múdra myšlienka, sa opakovane potvrdilo v histórii: či už pri špekuláciách s obľúbenými akciami Nifty Fifty, alebo pri slávnej ságe spoločnosti ZZZZ Best. Táto obyčajná firma na čistenie kobercov sa svojho času obchodovala s extrémnym P/E násobkom vyšším ako 100 – čo je na spoločnosť s týmto predmetom podnikania neobhájiteľne vysoké číslo.

Profesor Robert Shiller vo svojej knihe Investičná horúčka opisuje trhové bubliny ako slučku pozitívnej spätnej väzby. Bublina sa začína tvoriť napríklad tak, ako v roku 1999, keď začne prudko rásť určitá skupina akcií – v tomto prípade spojená s nadšením okolo internetu. Tento rastúci pohyb povzbudzuje ďalších investorov k nákupom, čo vyvoláva masívnu publicitu v médiách. Tá nasmeruje k nákupom ešte viac ľudí, čo vedie k dočasne vysokým ziskom pôvodných držiteľov internetových akcií. Úspešní investori potom na večierkoch rozprávajú o tom, aké ľahké je zbohatnúť, čím tlačia ceny akcií ešte vyššie a priťahujú ďalšiu pozornosť.

Celý tento mechanizmus však funguje ako Ponziho schéma – vyžaduje si neustály prísun nových dôverčivých investorov, ktorí odkúpia akcie od tých predchádzajúcich. Keď sa však títo kupujúci minú, bublina spľaskne. Ukážkovým príkladom bola spoločnosť Cisco, ktorá sa predávala v trojciferných násobkoch svojich ziskov a jej trhová kapitalizácia dosiahla 600 miliárd dolárov. Ak by zisk spoločnosti rástol o 15 % ročne, ešte aj po desiatich rokoch by sa jej akcie obchodovali ako extrémne drahé. Ak by si Cisco udržalo 15 % ročný rast celých 25 rokov a ekonomika by rástla 5 % tempom, hodnota samotného Cisca by prevýšila výkon celej národnej ekonomiky. Trhové ceny sa vtedy očividne úplne rozchádzali s akýmikoľvek realistickými očakávaniami budúceho rastu.

Pri investovaní do rastových akcií sa preto treba vždy vopred prepočítať a zachovať si triezvy pohľad na to, ako rýchlo dokáže spoločnosť reálne napredovať. Keď totiž internetová bublina praskla a k predpovedanému rastu nedošlo, aj taká vynikajúca spoločnosť ako Cisco stratila 90 % svojej trhovej hodnoty. Aby ste sa vyhli nákupu predražených akcií, pomôcť vám môžu ukazovatele a stratégie ako PEG (P/E ratio to Growth) či prístup GARP (Growth at a Reasonable Price).

Ďalším znakom, ako rozoznať blížiacu sa bublinu, je fakt, že keď trhy rastú, ľudia rýchlo nadobudnú presvedčenie, aké je investovanie jednoduché. Podobný fenomén môžeme vidieť aj dnes, keď mnohí laici vo veľkom nakupujú ETF fondy a dosahujú na nich vysoké percentuálne zhodnotenie. Napríklad začiatkom roka 2000 bežne dochádzalo k denným výkyvom cien akcií aj o 50 a viac percent. V tom čase na burze pôsobilo približne 10 miliónov internetových „daytraderov“ (denných obchodníkov) – ľudí, ktorí denne zrealizujú aj niekoľko rýchlych obchodov naraz. Mnohí z nich dokonca dali výpoveď v práci s vidinou, že na burze rýchlo zbohatnú. Pojem „dlhodobý investičný horizont“ pre nich znamenal nasledujúce popoludnie. Bolo to úplné bláznovstvo. Ľudia, ktorí bežne strávili hodiny uvažovaním pri nákupe vybavenia do kuchyne za 50 dolárov, zrazu neváhali riskovať desaťtisíce na základe tipu, ktorý si prečítali kdesi na internete. Profesor Terence Odean, ktorý spolu so svojimi kolegami skúma správanie investorov, zistil, že v skutočnosti väčšina z týchto internetových obchodníkov o svoje peniaze prichádzala. Už pred spľasnutím bubliny neustále nakupovali a predávali zlé akcie, pričom paradoxne platilo: čím horšie sa im darilo, tým viac obchodovali. Priemerná „životnosť“ daytradera na burze sa vtedy pohybovala na úrovni iba šiestich mesiacov.

V roku 1850 sa od železnice očakávalo, že výrazne zvýši efektivitu prepravy a obchodu. Určite sa tak aj stalo, no ani to neospravedlňovalo ceny železničných akcií, ktoré narástli do obrovských rozmerov, kým sa v roku 1857 nezrútili. O storočie neskôr zmenila Ameriku letecká doprava a televízia, ale väčšina investorov na nich napriek tomu stratila peniaze. Kľúčom k investovaniu totiž nie je schopnosť odhadnúť, ako veľmi ktoré odvetvie ovplyvní spoločnosť alebo či sa bude ďalej vyvíjať, ale skôr to, ako dokáže vytvárať a udržiavať zisky. História nám napovedá, že všetky nafúknuté trhy sa napokon podriadia gravitačným zákonom. Podľa osobnej skúsenosti autora trh poráža predovšetkým tých ľudí, ktorí nie sú schopní odolať a nechajú sa strhnúť nejakým druhom tulipánového šialenstva. Na burze pritom nie je ťažké zarobiť peniaze. Ako uvidíme neskôr, investor, ktorý jednoducho nakúpi a drží široko rozložené portfólio akcií, môže dlhodobo počítať s rozumnými a štedrými výnosmi. Čomu sa však človek bráni len veľmi ťažko, je zvodné pokušenie utratiť peniaze v špekulatívnej horúčke s vidinou rýchleho zbohatnutia. 

Analytické prístupy, riziko a ich limity

Technická analýza je metóda na určenie vhodného načasovania nákupu alebo predaja akcií, ktorú používajú najmä tí, čo veria v teóriu vzdušných zámkov. Každá úspešná technická schéma musí nakoniec zničiť samú seba, keď ju začnú používať viacerí ľudia. Fundamentálna analýza je metóda hodnotenia cenných papierov (najčastejšie akcií) s cieľom určiť ich vnútornú hodnotu. Na rozdiel od technickej analýzy, ktorá skúma grafy a pohyby cien na trhu, sa fundamentálna analýza zameriava na skutočné ekonomické, finančné a kvalitatívne faktory podniku.

Keby Williamson zvolil 30 rokov nadpriemerného rastu, pravdepodobne by predpovedal, že IBM vytvorí budúci objem predaja vo výške zhruba polovice vtedajšieho národného dôchodku USA. My však vieme, že rast IBM sa zastavil v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia a na začiatku deväťdesiatych rokov spoločnosť zaznamenala veľké straty, až kým sa v roku 1994 pod novým vedením nedočkala výrazného oživenia. Poučenie z tohto príkladu spočíva v tom, že matematická presnosť výpočtu podľa vzorca na určenie fundamentálnej hodnoty je postavená na zradných základoch predpovedania budúcnosti. Hlavné údaje pre tieto výpočty nikdy nepoznáme presne a s istotou. Ide len o približné odhady – niekto by ich nazval domnienkami – toho, čo sa môže stať, pričom v závislosti od svojich domnienok dokážete sami seba presvedčiť o kúpe akcie za akúkoľvek cenu. Pri týchto výpočtoch ľudia väčšinou robia chyby, pretože vytvárať predpovede je veľmi ťažké. A obzvlášť ťažké sú tie, ktoré sa týkajú budúcnosti. Jednoducho, z neurčitých údajov nemôžete vytvoriť ani vypočítať správne čísla. Musíte si zodpovedať na otázku, o koľko viac by ste mali zaplatiť za vyšší rast.

Aj keď všetko správne odhadnete, posledný problém spočíva v tom, že dokonca aj so správnymi informáciami a správne stanovenou hodnotou môžu akcie vami zvolenej firmy klesať. Dajme tomu, že napríklad spoločnosť Bio Dermadiable Bottling Company sa predáva s násobkom P/E 30. Analytik odhadne, že si môže udržať dlhodobú mieru rastu vo výške 25 %. Pokiaľ sa v priemere akcia s predpokladanou mierou rastu 25 % predáva za P/E 40, fundamentalista môže dospieť k záveru, že táto akcia je lacná a odporučí ju kúpiť. Predpokladajme však, že o niekoľko mesiacov neskôr sa táto akcia (stále s mierou rastu 25 %) predáva na trhu s násobkom P/E 20. Aj keď ste sa vo svojich výpočtoch pri stanovení miery rastu nemýlili, ostatní investori túto akciu nemusia nakupovať, čím trh zníži ohodnotenie tejto rastovej akcie (precení ju). Trh môže opravovať svoje omyly precenením všetkých akcií smerom nadol, teda cena sa vôbec nemusí vrátiť k vami stanovenej hodnote.

Funkcia opcií

Kúpne opcie dávajú majiteľovi právo kúpiť tulipánové cibule za vopred dohodnutú pevnú cenu – ktorá sa obvykle blížila aktuálnej trhovej cene – počas určitého obdobia. Za toto právo platil kupujúci takzvanú opčnú prémiu, ktorá predstavovala len zlomok (približne 15 – 20 %) bežnej trhovej ceny. Fungovanie opcie si môžeme ukázať na príklade: ak bola bežná cena cibule 100 guldenov, opcia stála kupujúceho iba 20 guldenov. Keď trhová cena neskôr vzrástla na 200 guldenov, majiteľ opcie uplatnil svoje právo, nakúpil cibuľu za dohodnutých 100 guldenov a obratom ju predal za aktuálnych 200 guldenov. Hrubý zisk 100 guldenov sa po odpočítaní 20 guldenov za opčnú prémiu znížil na čistý zisk 80 guldenov. So svojou pôvodnou investíciou 20 guldenov tak dosiahol štvornásobok vkladu (400 % zhodnotenie), zatiaľ čo priamy kupujúci, ktorý musel vložiť celých 100 guldenov, svoj vklad iba zdvojnásobil. Opcie tak predstavujú spôsob, ako pomocou finančnej páky zvýšiť potenciálny výnos z investície, no zároveň aj jej riziko. Tieto princípy napomáhajú širšiemu zapojeniu investorov do trhu – a rovnaké pravidlá platia aj dnes.

Fama-Frenchov trojfaktorový model, ktorý v roku 1992 vyvinuli americkí ekonómovia a profesori Eugene Fama (nositeľ Nobelovej ceny) a Kenneth French prišli s faktorovým modelom. (V roku 2014 tento model ešte rozšírili na päťfaktorový model, kde pridali faktory ziskovosti firiem a objemu ich interných investícií) Tento model je jedným zo základných pilierov modernej teórie financií a oceňovania aktív. Rozširuje tradičný model CAPM (Capital Asset Pricing Model), ktorý vysvetľoval výnosnosť akcií iba na základe ich citlivosti na riziko celého trhu (tzv. trhová beta). Fama a French ukázali, že samotný trhový index nestačí, a pridali dva ďalšie faktory, vďaka čomu model dokáže vysvetliť až 90 až 95 % zmien vo výnosoch. 1. Trhové riziko (Market Risk / Excess Return): Vyjadruje nadvýnos celého akciového trhu oproti bezrizikovej sadzbe (napr. štátnym dlhopisom). Je to rovnaký faktor, aký používa model CAPM. 2. Faktor veľkosti – SMB (Small Minus Big):  Vychádza z historického pozorovania, že akcie spoločností s malou trhovou kapitalizáciou (small-caps) dlhodobo prekonávajú akcie veľkých korporácií (large-caps). 3. Faktor hodnoty – HML (High Minus Low): Vychádza z faktu, že hodnotové akcie (value stocks) s vysokým pomerom účtovnej hodnoty k trhovej hodnote (High book-to-market ratio) dlhodobo dosahujú vyššie výnosy ako rastové akcie (growth stocks) s nízkym týmto pomerom (Low). 4. Faktor ziskovosti – RMW (Robust Minus Weak): Vychádza z pozorovania, že spoločnosti s vysokou a stabilnou prevádzkovou ziskovosťou (Robust) dlhodobo prekonávajú firmy s nízkou alebo nulovou ziskovosťou (Weak). 5. Faktor investícií – CMA (Conservative Minus Aggressive): Porovnáva firmy podľa toho, ako nakladajú so svojím kapitálom. Ukazuje, že firmy, ktoré investujú do svojho rastu konzervatívne a uvážlivo (Conservative), prekonávajú tie, ktoré agresívne míňajú obrovský kapitál na expanziu či akvizície (Aggressive). Tento model sa snaží o popis rizika. 

Psychológia investovania

Na trhu nikdy neviete, čo sa stane. A preto, keď vám investiční analytici alebo rôzni „guruovia“ predpovedajú trhový prepad a tvrdia to celých 10 rokov, je veľmi pravdepodobné, že raz to napokon uhádnu – a potom poukazujú na to, ako presne sa „trafili“. Dolan tým dokazuje, že ak niekto vytrvalo predpovedá pokles alebo, naopak, rast na burze, napokon sa dočká času, keď sa jeho slová naplnia. Ak by sme sa pozreli na iné odbory, zistíme podobné zlyhania: napríklad rádiológovia zlyhali až v 30 % prípadov pri rozpoznávaní pľúcnych ochorení na predložených röntgenových snímkach, hoci na nich bola zdravotná vada jasne viditeľná. Iný známy experiment preukázal, že ani odborný personál na psychiatrických klinikách nedokázal odlíšiť duševne zdravého človeka od duševne chorého. Výsledok je taký, že spoľahlivosť a presnosť posudku od akéhokoľvek odborníka by sme mali brať s rezervou. Netvrdím, že ich máme brať na ľahkú váhu, ale určite by sme si mali vytvoriť vlastný názor na základe odbornej literatúry a faktov.

Počas 54-ročného obdobia burza rástla celkovo 36 rokov, 3 roky stagnovala a klesala 15 rokov. Dokonca aj legendárny Benjamin Graham, ktorý je označovaný za otca fundamentálnej analýzy, dospel po určitom zdráhaní k záveru, že fundamentálna analýza už pri snahe o dosahovanie vynikajúcich investičných ziskov nemôže byť zárukou úspechu. Krátko pred smrťou, v roku 1976, bol citovaný v časopise Financial Analysts Journal, kde uviedol: „Už nie som zástancom prepracovaných techník burzových analytikov, ktorých cieľom je nachádzať skvelé investičné príležitosti. Bola to prospešná činnosť, povedzme, pred 40 rokmi, keď sme s Doddom prvýkrát vydali knihu Analýza akcií (Security Analysis), ale situácia sa odvtedy zmenila.“ Graham pochyboval o tom, či také obrovské úsilie privedie investorov k dostatočne dobrému výberu akcií na to, aby to vôbec vykompenzovalo ich vynaložené náklady.

Ak chcete dlhodobo dosahovať vyššie výnosy, musíte prijať aj vyššie riziko. Základom je staré známe ‚kúpiť lacno a predať draho‘ – nakupovať akcie v čase, keď o ne nikto nestojí, a predávať ich, keď ich trh miluje. Mnohí investori si však myslia, že sú múdrejší než trh, a úplne ignorujú vplyv náhody. Preceňujú svoje vedomosti, zatvárajú oči pred rizikami a naivne veria, že majú vývoj pod kontrolou. Paradoxne platí, že čím viac obchodujú, tým horšie výsledky dosahujú. Radi sa totiž pozeráme do minulosti a nechávame sa oslepiť príbehmi o úspechu. Tento spätný pohľad v nás živí nebezpečnú ilúziu, že svet je predvídateľný. Niet preto divu, že aj samotní „experti“, ktorí predávajú bezcenné investičné rady, veľakrát veria, že ich tipy sú naozaj geniálne.

Steve Forbes, vydavateľ slávneho časopisu, to vystihol presne, keď pripomenul zlatú radu svojho starého otca: „Je oveľa výnosnejšie investičné rady predávať, než sa nimi skutočne riadiť.“ Keď držíte v portfóliu stratové akcie, musíte často bojovať proti vlastnej psychológii. Niekedy je totiž najlepším ťahom prekonať averziu k strate, predať akciu pokojne aj s mínusom a uvoľnený kapitál presunúť do inej firmy v rovnakom odvetví s podobným potenciálom. Prečo nečakať na zázrak? Pretože platí jedno tvrdé pravidlo: Trh dokáže byť iracionálny oveľa dlhšie, než vy dokážete zostať solventní. Svoje by o tom vedeli rozprávať aj finančníci z hedžového fondu Long-Term Capital Management (LTCM). Hoci pre nich vymýšľali stratégie samotní laureáti Nobelovej ceny, ocitli sa v neriešiteľnej pasci. Keď sa trh nečakane pohol proti ich pozíciám, slávne modely zlyhali a im jednoducho došla hotovosť na to, aby svoj fond udržali nad vodou.

Vyhnite sa pasci stádovitého správania a davovej psychóze. Ekonómovia Robert Shiller a John Pound sa v jednom zo svojich prieskumov pýtali investorov jednoduchú otázku: „Čo vás priviedlo k nákupu vašej poslednej akcie?“ Najčastejšia odpoveď? Poradil mi to známy, priateľ alebo príbuzný. Tento silný vplyv okolia potvrdzujú aj ďalšie štúdie (napríklad od tria Kubik, Stein a Hong). Zistili, že spoločensky aktívni ľudia – tí, čo sa bavia so susedmi, stretávajú s priateľmi či chodia do kostola – investujú na kapitálových trhoch oveľa častejšie než uzavreté rodiny. (A to aj vtedy, keď odfiltrujeme vplyv vzdelania alebo postoja k riziku). Riadiť sa pri investovaní „zaručenými tipmi“ od známych je však mimoriadne nebezpečná hra. Prečo? Pretože na trhoch platí so železnou pravidelnosťou jedna vec: Akcie a fondy, ktoré boli v jednom období tými najúspešnejšími, končia v tom nasledujúcom často ako tie úplne najhoršie.

Práve táto stádovitosť núti investorov počas trhovej eufórie riskovať čoraz viac. A naopak – keď nastúpi pesimizmus, donúti ich spanikáriť a predčasne hodiť uterák do ringu. Skvelým príkladom je rok 2000. Keď bol trh na svojom absolútnom vrchole, davy bezhlavo liali peniaze do rastových fondov, ktoré sa zameriavali na technologické a internetové firmy. Na druhej strane, kapitál masívne odtekal z hodnotových fondov, ktoré sa držali tradičných akcií. Tieto stabilné firmy sa vtedy predávali doslova za zlomok ich skutočnej účtovnej hodnoty a reálnych ziskov. V priebehu nasledujúcich troch rokov sa však karta úplne obrátila. Dot-com bublina s rachotom praskla a miláčikovia trhu – rastové fondy – sa prudko prepadli. Naopak, boli to práve tie vysmievané a nudné hodnotové fondy, ktoré v tom čase priniesli svojim investorom obrovské zisky.

Rovnaké modely, ktoré správne odhalili dot-com bublinu v roku 2000, označovali akciový trh za extrémne predražený už v roku 1992. Nízke dividendy a vysoké P/E ukazovatele vtedy naznačovali, že výnosy v USA budú blízke nule. Realita? Medzi rokmi 1992 a 2004 zarábal akciový trh vyše 11 % ročne – teda vysoko nad svojím historickým priemerom. Podobný scenár sa opakoval v roku 1996, keď predseda Fedu Alan Greenspan varoval pred „iracionálnym nadšením“ a analytici predpovedali záporné výnosy. Od tohto slávneho prejavu až do roku 2010 pritom trh doručil v priemerne 7 % ročne. A to napriek tomu, že si medzitým prešiel dvoma obrovskými medvedími trhmi! Odhadnúť príchod bubliny desať rokov dopredu nie je žiadne umenie – spätne je totiž každý guru. Načasovať trh dokáže málokto a reálne to nedokázali ani šéfovia Fedu ako Greenspan či Bernanke. Aké z toho plynie poučenie pre vás? Nepokúšajte sa veštiť budúcnosť. Radšej držte časť kapitálu v dlhopisoch či hotovosti, aby ste pri nečakaných poklesoch cenových bublín mohli nakupovať v zľavách.

Pravidlá pre úspešné investovanie a praktické stratégie

Pravidlo 1: Zamerajte sa na udržateľný, nadpriemerný rast ziskov aspoň počas 5 rokov. Rast zvyšuje zisky, dividendy, umožňuje spätné odkupy a často dvíha aj násobok P/E. Môže sa to zdať akokoľvek náročné, no vybrať akcie s rastúcimi ziskami je presne to, o čo tu ide. Vďaka trvalému rastu stúpajú nie len dividendy, ale zvyšuje sa aj celkový výnos spoločnosti, rastie násobok P/E, firma môže uskutočňovať spätné odkupy a trh je ochotný za tieto zisky platiť stále viac.

Pravidlo 2: Nikdy za akciu neplaťte viac, než je pevný základ jej hodnoty. Som presvedčený, že presnú vnútornú hodnotu akcie nedokáže nikto určiť dokonale. Myslím si však, že dokážete zhruba odhadnúť, ako by mala byť ocenená. P/E celého trhu je dobrým východiskom. Všeobecne používaným meradlom je práve násobok P/E. Rastové akcie, ktoré sa predávajú na úrovni trhového P/E alebo mierne pod ňou, často prinášajú dobrý výnos a ich cena má tendenciu stúpať. Sledujte rastový potenciál, ktorý trh ešte nerozpoznal, a preto k hodnote akcie nepridal vysokú prémiu. Ak tento rast naozaj nastane, získate dvojitý bonus: vzrastie zisk spoločnosti a zároveň aj cena akcie. Vyvarujte sa však akcií s príliš vysokými násobkami P/E a s mnohými rokmi očakávaného rastu, ktoré sú už plne premietnuté v súčasnej cene.

Ponúka sa tu aj stratégia nakupovania neobjavených rastových akcií, ktorých násobky P/E nie sú výrazne vyššie než trhový priemer. Predpovedať rast je samozrejme veľmi ťažké, ale ak začínate s nízkym P/E, tak ani v prípade, že k rastu nedôjde a výnosy klesnú, nebude škoda dvojnásobná. Naopak, ak bude vaša predikcia úspešná, zisk môže byť násobný. V rámci tohto pravidla je úplne v poriadku kupovať akcie s násobkom P/E mierne nad priemerom. Ak je perspektíva rastu spoločnosti významná, môžeme to nazvať upravenou stratégiou nízkeho P/E. Niekto ju označuje aj ako stratégiu GARP (Growth at a Reasonable Price – rast za rozumnú cenu). Kupujte akcie, ktorých P/E je nízke vzhľadom na očakávaný rast. Ak dokážete byť dostatočne presní vo výbere firiem, ktoré dosahujú nadpriemerný rast, budete odmenení nadpriemerným ziskom.

Peter Lynch, veľmi úspešný a dnes už legendárny bývalý manažér fondu Magellan Fund, pri každej zvažovanej akcii s obľubou počítal pomer násobku P/E k jej rastu – teda ukazovateľ PEG. Do portfólia nakupoval iba akcie s vysokým rastom v pomere k P/E. Počítal to napríklad takto: ak mala akcia mieru rastu 50 % a P/E 25, ukazovateľ PEG bol 0,5 (25 / 50). Ak sa človek pri predpovedi rastu nesmýlil, mohol touto stratégiou dosiahnuť vynikajúce výsledky.

V skratke:

• Dajte si pozor na akcie s vysokým P/E – ich budúci rast je už započítaný v cene, preto nekupujte predražené akcie.
• Využívajte stratégiu GARP (rast za rozumnú cenu).
• Sledujte P/E vo vzťahu k rastu pomocou ukazovateľa PEG (napr. P/E 25 pri 50 % raste = PEG 0,5).

Pravidlo 3: Kupujte akcie so silným príbehom, ktorý dokáže pritiahnuť dav a inštitúcie. Príbeh však musí stáť na pevných základoch; bez záujmu trhu sa totiž násobok P/E nemusí vôbec zvýšiť.

Dobrý príbeh je to, čím akcia dokáže najviac zaujať verejnosť. Pri stanovovaní hodnoty akcie to len podčiarkuje dôležitosť psychologického prvku. Individuálni ani inštitucionálni investori jednoducho nefungujú ako stroje, ktoré si vypočítajú násobky P/E a na základe toho z nich vypadne strohý príkaz „kúpiť“ alebo „predať“. Sú to ľudské bytosti plné emócií, ovládané chamtivosťou, chuťou riskovať, nádejou, ale aj obavami pri svojich budúcich burzových rozhodnutiach.

Presne preto je dobrý príbeh taký kľúčový. Niektoré akcie sú skrátka atraktívnejšie než iné, a ak je príbeh firmy nezaujímavý, nárast jej P/E násobku môže byť výrazne slabší. Kľúčom k úspechu je byť tam, kde budú ostatní investori – a to niekoľko mesiacov pred nimi.

Toto pravidlo nás teda nabáda, aby sme si položili nasledujúce otázky:

• Je príbeh tejto akcie taký, že pravdepodobne vzbudí záujem davu?
• Ide o príbeh, ktorý dokáže vyvolať stádový efekt?
• Má potenciál vyvolať nákazlivé vízie a nadšenie?
• Je to príbeh, na ktorom môžu investori budovať svoje „vzdušné zámky“?
• Stojí tento príbeh skutočne na pevných základoch?

Na posúdenie takéhoto príbehu vám pritom často postačí len vlastná intuícia a cit pre špekuláciu.

Pravidlo 4: Obchodujte čo najmenej; znížite tak náklady a dane.

Príliš častým obchodovaním nedocielite nič, len vysoké účty od vášho makléra a vyššie dane (ak sa vám vôbec podarí zrealizovať nejaký zisk). Tým však nechcem povedať, že by ste ziskový cenný papier nemali predať nikdy. Okolnosti, ktoré vás viedli k jeho nákupu, sa totiž môžu zmeniť – a to hlavne vtedy, keď na trhu zavládne nálada „tulipánovej horúčky“. Mnohé z vašich úspešne rastúcich akcií môžu začať v portfóliu váhovo prevažovať (rovnako, ako sa to stalo počas internetovej bubliny v rokoch 1999 až 2000). Je však veľmi náročné správne odhadnúť, kedy prichádza ten správny čas na predaj.

S akciami, ktoré očividne svoj boj prehrali, však nemajte zľutovanie. Aj preto autor na konci kalendárneho roka pravidelne predáva tie akcie, na ktorých je v strate (kvôli daňovej optimalizácii). A samozrejme, na víťazstve v tejto hre má napokon najväčšiu zásluhu šťastie. Ako kľúčovú diverzifikáciu autor uvádza, že investori by mali popremýšľať o budovaní pozícií v Číne, pretože jej ekonomický význam je vo svete stále podceňovaný. Ďalšia cenná rada znie: Nikdy nekupujte uzavretý podielový fond za cenu, ktorú mal pri svojej počiatočnej emisii. Takmer vždy z toho vznikne zlý obchod.

Moje osobné zhrnutie 10 pravidiel úspešného investovania:

1. Využívajte stratégie PEG alebo GARP (rast za rozumnú cenu).
2. Zamerajte sa na príbeh a rast. Predovšetkým na udržateľnosť dlhodobého rastu. Rast môže byť zapríčinený aj silným príbehom akcie. 
3. Sledujte trend a sentiment akcií (či sú obľúbené, neobľúbené a kam smerujú. Trend je tvoj priateľ no nie je ľahké ho odhadnúť!).
4. Sústreďte sa na likviditu pre každý prípad.
5. Nekupujte predražené akcie. 
6. Zvážte riziko investície.
7. Obchodujte čo najmenej a každé rozhodnutie si premyslite.
8. Aplikujte stratégiu „škaredých káčatiek“: Hľadajte nepopulárne akcie s potenciálom a overujte ich vnútornú hodnotu. Vnútorná hodnota predstavuje rozpätie, v ktorom sa ceny pri neistote na trhu prudko hýbu.
9. Načasovanie obchodov nepreceňujte: Drobné vnútrodenné výkyvy sú v porovnaní s poplatkami zanedbateľné. (Ako praktický detail s malým významom sa odporúča napríklad nákup v pondelok večer za maximálne piatkovú záverečnú cenu).
10. Diverzifikujte a uvažujte geograficky: Pri indexovom prístupe zvážte nadváženie Číny a buďte mimoriadne opatrní pri uzavretých fondoch v čase ich primárnej emisie.

Zhrnutie

Článok sa zaoberá investovaním na akciovom trhu, historickými poučeniami z investičných bublín a psychológiou trhu, pričom čerpá z behaviorálnych financií, modelov oceňovania a osvedčených pravidiel. Zdôrazňuje riziká spojené s pozitívnou spätnou väzbou počas bublín (tulipánová horúčka, internetová bublina), limity technickej aj fundamentálnej analýzy a nespoľahlivosť predpovedí odborníkov. Diskutuje dôležitosť diverzifikácie, rizikových faktorov (beta, veľkosť, value, momentum, likvidita) a zásad dlhodobého investovania. Predstavuje kombinovanú stratégiu GARP: zameranie na udržateľný rast, nákup za rozumnú cenu, výber akcií so silným príbehom a minimalizáciu obchodovania. Cieľom je poskytnúť praktické rady pre dlhodobých investorov, odolať vidine rýchleho zbohatnutia a vyhnúť sa davovému správaniu.

Právne vyhlásenie a upozornenie: Tento článok predstavuje nezávislé zhrnutie a analýzu kľúčových myšlienok z knihy Náhodná procházka po Wall Street : časem prověřená strategie úspěšného investování od autora Burton G. Malkiel. Nejde o kópiu diela ani o jeho plnohodnotnú náhradu. Ak ťa tieto myšlienky zaujali, silne odporúčame zakúpiť si originálnu knihu a podporiť tak autora.

Obsah platformy LALAMY slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Uvedené informácie nepredstavujú investičné, finančné ani právne poradenstvo. Akékoľvek finančné a investičné rozhodnutia robíte výlučne na vlastné riziko.